Tréningové aktivity peer mediacie a ich význam pre následné riešenie konfliktov medzi rovesníkmi (Palestra, Praha)

1 Úvod

Každá škola, školské zariadenie má svoju vlastnú históriu opierajúcu sa o tradície, hodnoty a normy vpísané do školských kroník generáciami žiakov, učiteľov a rodičov, ktorí rokmi vytvárali jej charakter. Príchodom nových ľudí sa minulosť stáva spomienkou a budúcnosť vytvára nové pravidlá, alebo tie existujúce prispôsobí aktuálnym potrebám doby. Kvalitné vzťahy však stále ostávajú dôležitou podmienkou pre správne formovanie osobnosti detí. Ak si uvedomíme, že súčasťou školských príbehov každého žiaka sú aj jeho spolužiaci, tak komunita rovesníkov sa v určitom veku stáva pre nich najprirodzenejším prostredím zdieľania obsahu ich autentických pocitov – pozitívnych, aj negatívnych. Zažiť si skúsenosť zvládnutia problémovej situácie bez aktívneho zásahu dospelej osoby, sa pre ne môže stať výhodou v procese dozrievania ich osobnosti a chápania fungovania dynamiky akejkoľvek skupiny, vrátane tej, ktorej budú súčasťou vo svojej budúcnosti.

2 Program peer mediácie

Zapojenie žiakov do spoločného dialógu o vzájomných vzťahoch, komunikácii, konfliktoch a ich riešení prostredníctvom programu peer mediácie sa ukazuje byť vhodnou cestou prevencie sociálno-patologických javov. Zvládnutie procesu zaradenia školskej mediácie do prostredia školy následne šetrí čas a energiu jej pedagogických a odborných zamestnancov. Treba zároveň vychádzať zo skutočnosti, že škola by mala byť ideálnym priestorom pre „cvičisko“ chápania rozdielnosti a vnímania kvality medziľudských vzťahov v ochranných mantineloch tolerancie a trpezlivosti sprevádzajúceho učiteľa.

2.1 Prečo je dôležité naučiť žiakov chápať význam konfliktov

Prehlbujúce sociálno-ekonomické rozdiely, vplyv reklamy, marketingových firiem, médií, sociálnych sietí, množstvo informácií na internete priniesli nové javy, na ktoré súčasná generácia dospelých nebola pripravená. Šikovnosť detí pri využívaní informačno-komunikačnej technológie bez vhodného sprevádzania, usmernenia priniesla aj nové formy agresivity a šikanovania. Nie je výnimočné, že dievčatá začínajú v negatívnych prejavoch dobiehať chlapcov. Bežné je používanie vulgarizmov v médiách, medzi politikmi a tolerovanie takéhoto správania sa modelovo prenáša aj do komunikačných prejavov mladej generácie, ktorá nie vždy je „vyzbrojená“ správnou dávkou zručnosti na adekvátnu reakciu. Na sociálnych sieťach sa objavujú trendy pútania pozornosti, napríklad posielaním MMS vlastného tela, mení sa význam intimity. Deti majú veľa virtuálnych zážitkov. Sú pružné pri vyhľadávaní akýchkoľvek informácií, ale nezvládajú ich rozumnú selekciu. Fikcia im splýva s realitou, chýba im procesné myslenie. Strácajú trpezlivosť, potrebujú rýchle riešenia. Kultúra konzumu neučí vždy odkladať uspokojovanie potrieb na neskôr. Školské triedy sa stávajú kultúrne rozmanitejšie, napriek tomu zo strany rodičov sa zvyšuje tlak na selekciu. Nechuť detí ašpirovať na vlastný názor a neskoršie spoliehanie sa na rozhodnutia dospelých autorít môže byť živnou pôdou pre trvalejšie blokovanie autentických pocitov a následnej straty sebavedomia, kritického myslenia, zvýšenej frustrácie, sklamania, vyčerpania a neschopnosti zapojiť sa v dospelom veku do pracovného a osobného života úspešne. Presvedčenie mladých ľudí, že je najlepšie súhlasiť a nepýtať sa, obmedzuje komunikáciu, potláča názorovú rozdielnosť, stavia medzi dospelých a deti bariéry vzájomného pochopenia súvislostí, v ktorých sa formovali ich postoje. To prináša nedostatok rešpektu a tolerancie.

2.2 Implementácia programu peer mediácie do programu školy

Prvým krokom na ceste k zavedeniu programu peer mediácie v školách, v triedach je oboznámanie pedagogických, odborných zamestnancov školy, prípadne rodičov s riešením konfiktov cestou zmierovania, napr. formou krátkej prezentácie, prednášky, resp. podľa záujmu aj formou tréningových aktivít zameraných na scitlivenie pozorovacích schopností k prejavom správania žiakov, ale aj poznania vlastných reakcií v konfliktných situáciách.

Obsahovou náplňou môže byť napr.:

• popis pozorovaných problematických javov v prostredí školy bez hodnotenia a s hodnotením,
• vplyv komunikačných rámp na formovanie ne/dôvery žiaka k učiteľovi, napr. bagatelizovanie, moralizovanie, ponižovanie, príkazy, hrozby, zosmiešňovanie,
• vnímanie dôsledkov prehlbujúcej sa rozdielnosti, napr. stupňujúce sa požiadavky na výkon, úspešnosť, účelovosť konania, silná orientácia na individualizmus, vplyv internetu, médií, prelínanie reálneho a virtuálneho sveta, zdieľanie zážitkov, prenášanie úzkosti a obáv z dospelých na deti, vynútená osamotenosť, deficit sociálnych spôsobilostí, a pod.

Počas prednášky a tréningových aktivít pre pedagogických zamestnancov sa zvyčajne vykryštalizuje človek vhodný pre pozíciu školského koordinátora mediácie. Ten postupne prevezme na seba zodpovednosť za proces implementovania tohto programu v prostredí školy a v intenzívnej spolupráci s certifikovaným mediátorom pomôže pripraviť potrebné podklady pre úspešné naštartovanie peer mediácie.

Medzi hlavné úlohy školského koordinátora patrí:

• koordinácia úloh v procese začleňovania peer mediácie, zadefinovanie požiadaviek na výzvu pre pozíciu peer mediátorov s podmienkou prvej iniciatívy žiaka, ktorou je získanie odporúčania minimálne dvoch spolužiakov z rôznych tried, jedného pedagóga, rodiča a jedného nepedagogického zamestnanca školy,
• zabezpečenie informovania triednych učiteľov o úlohách peer mediátorov,
• začlenenie témy školskej mediácie do metodických dní učiteľov,
• príprava podkladov na informovanie o programe mediácie na webovej stránky školy, v školskom časopise, na nástenke, na facebookovej stránke, a pod.,
• začlenenie mediačnej doložky do vnútorných dokumentov školy (mediačná doložka v zmluvách a dokumentoch školy umožňuje v rámci prevencie prioritné riešenie konfliktov cestou dohody a predchádza riešeniu sporov súdnou cestou),
• napomáhanie riešeniu sporov v prostredí školy, identifikácia záujmov, nabádanie k hľadaniu spoločných riešení, redukcia prekážok v komunikácii medzi účastníkmi sporu,
• zabezpečenie tréningových aktivít pre žiakov s cieľom zlepšenia ich zručností a spôsobilostí riešiť konflikty v triedach,
• zabezpečenie udržateľnosti projektu školskej a rovesníckej mediácie v prostredí školy.

Ideálne je, ak mediácia je jednou z obsahových tém zasadnutia metodických orgánov školy, napr. predmetovej komisie s výchovným zameraním.

Počas tréningových aktivít peer mediátorov pracuje koordinátor so skupinou detí, ideálne 4. až 9. ročníka, ktoré prejavili záujem o pozíciu rovesníckeho mediátora a zároveň splnili podmienky účasti na programe. Tréning rovesníckych mediátorov prebieha v dvoch až štyroch fázach (v závislosti od dohody so školským koordinátorom mediácie) s odstupom približne dvoch týždňov od každého tréningu. Dvojtýždňové obdobie je možné chápať ako prechodový čas, kedy si budúci peer mediátori ujasňujú informácie z predchádzajúceho stretnutia s mediátorom, vedú si denník pozorovateľa s cieľom lepšej identifikácie problémov v školách, triedach. Počas tréningu si peer mediátori osvoja okrem teoretického základu mediácie aj potrebné zručnosti, ktoré im budú nápomocné v procese riešenia konfliktov a skvalitňovania vzťahov v prostredí triedy, školy.

Tréningové aktivity je vhodné zostaviť tak, aby sa žiaci naučili:

• vnímať pozitívne modely v riešení konfliktov v prostredí školy,
• rozmýšľať o prekonávaní životných prekážok, sklamaniach,
• rozlíšiť jednotlivé štádiá konfliktu,
• chápať, ktoré faktory ovplyvňujú neschopnosť komunikovať a riešiť konflikty,
• spoznávať sprievodné javy negatívnych emócií sprevádzajúcich hádky v triednom kolektíve,
• uvedomovať si silu obranných mechanizmov,
• rozlišovať emócie v konflikte, 
• tvoriť vhodné otázky,
• pomáhať spolužiakom vyjadriť pocity, myšlienky, priania,
• zvažovať dôsledky,
• jasne formulovať myšlienky,
• identifikovať napätie, útoky,
• tlmiť napätie smerujúce k agresivite medzi spolužiakmi.

Absolvovaním tréningových aktivít proces implementácie programu školskej mediácie do prostredia školy nekončí. Súčasťou záverečných aktivít s certifikovaným mediátorom je vytvorenie plánu udržateľnosti aktivít. Patrí tu:

• zadefinovanie procesu kontaktovania rovesníckych mediátorov spolužiakmi (e-mail, sociálna sieť, kontaktná schránka),
• pravidelné mesačné rozhlasové vysielanie k aktuálnym témam kvality medziľudských vzťahov v rovesníckych skupinách (hádky v triede, zvýšená záťaž pred písomkou…),
• pravidelné príspevky na webovej stránke školy,
• vytvorenie nástenky mediačných aktivít, facebookovej diskusnej skupiny rovesníckych mediátorov s cieľom zdieľať informácie, zaujímavé podnetné príspevky,
• realizovanie ďalších preventívnych informačných aktivít o riešení konfliktov a správnej komunikácii, napr. prostredníctvom časopisu, prosociálnych aktivít (besedy, diskusie na rôzne témy, ktoré trápia žiakov so zaujímavými odborníkmi).

2.3 Tréningové témy peer mediácie a príklady aktivít

Výber rovesníckych tém nemôže byť vecou náhody. Musí mu predchádzať analýza prostredia, rozhovory s  učiteľmi a žiakmi. Témy výcviku peer mediátorov by mali zohľadňovať cieľovú skupinu, najčastejšie sa vyskytujúce predmety sporov, vek, špecifickosť prostredia, zameranie školského vzdelávacieho programu. V praxi sa osvedčilo zadefinovanie štyroch ťažiskových tém:

1. Konflikty a ich príčiny
2. Fázy vývoja konfliktu
3. Komunikácia v záťažových situáciách
4. Riešenie konfliktov.

2.3.1 Konflikty a ich príčiny

Cieľom tréningových aktivít s názvom Konflikty a ich príčiny je získať odpovede na dôležité otázky: Čo je to konflikt? Aké druhy konfliktov poznáme? Aké sú najčastejšie témy konfliktných situácií v školskom prostredí? Čo môže byť zdrojom konfliktov? A aká je motivácia stať sa peer mediátorom?

Po absolvovaní tréningu budúci peer mediátori dokážu pomenovať najčastejšie sa vyskytujúce problémy v škole, v triede, miesta výskytu najväčších prejavov agresívneho správania. Prostredníctvom diskusie dokážu dospieť ku konsenzu na spoločných kľúčových dohodách, ktoré budú predstavovať etický kódex správania peer mediátorov. Súčasťou kľúčových dohôd je aj zadefinovanie spoločných cieľov a záväzkov zmeniť prostredie školy na učiacu sa komunitu, kde konflikty budú riešené nenásilnou cestou zmierovania.

Príklad aktivity – Miesta s výkričníkom

Konflikty sa odohrávajú v prostredí školy na rôznych miestach. Cieľom aktivity je identifikovať najnebezpečnejšie miesta v škole a v jej okolí, kde sa žiaci stretávajú s agresívnym správaním. Žiaci sú rozdelení do skupín, v ktorých nachádzajú riešenia úloh vo vzájomnej diskusii. Na flipchartový papier nakreslia pôdorys školy a jej okolia. Pôdorysná mapa slúži ako predloha pre identifikovanie nebezpečných miest. Ďalšou úlohou mediátorov je označiť výkričníkom tie miesta, kde konflikt zažili na vlastnej koži, resp. boli jeho súčasťou a miesta, kde o výskyte agresívneho správania počuli z rozprávania svojich spolužiakov. Po zaznačení miest žiaci slovami popisujú konkrétne situácie, ktoré zažili na miestach, ktoré označili ako nebezpečné a diskutujú o prejavoch agresívneho správania na miestach, o ktorých sa dopočuli z rozprávania spolužiakov.

2.3.2 Fázy vývoja konfliktu

Ako sa správame v štádiu výskytu prvých náznakov rozdielnych názorov? Čo je dôležité si uvedomiť? Ako je vhodné zareagovať? Kedy prichádza k polarizácii názorov? V akom štádiu konfliktu vieme uznať názor oponenta? Aké problémy predstavuje vzájomné odcudzenia sa? Čo prežívajú jednotliví aktéri konfliktu? Kedy môžeme hovoriť o deštruktívnych účinkoch konfliktu? Ako treba zareagovať, keď prichádzajú údery pod pás? Ako sa na našom správaní odrazí strata záujmu bojovať s partnerom v komunikácii? Má zmysel zaujať postoj v čase, kedy nám problém pripadá nezmyselný a bezvýchodiskový? To je ďalšia séria otázok, na ktorú hľadajú odpovede peer mediátori počas trénignových aktivít k téme Fázy vývoja konfliktu.

Ak peer mediátor pozná odpovede, zvládol aj druhú časť tréningových aktivít. Dokáže tak identifikovať východiskové podmienky pre začatie peer mediácie (vplyv prostredia, štádium konfliktu, citové rozpoloženie, a pod.). Vníma úzkosť, nepriateľstvo a frustráciu. Vie vycítiť, kedy sa konflikt stáva otvoreným, pomáha stranám v konflikte formulovať ich pocity, potreby a záujmy. Vie pomenovať a zdôrazniť pozitívne aj negatívne emócie spojené s konfliktom.

Príklad aktivity – Mapa môjho života

Dôležitou metódou, ktorá pomáha peer mediátorom uvedomiť si silu vnímania rôznych situácií je reflexia. Cieľom aktivity, ktorá nesie názov Mapa môjho života je v reflexii naučiť žiakov rozmýšľať o prekonávaní životných prekážok, chvíľach, kedy boli šťastní, spokojní, ale aj o posilnení, sklamaniach a vyriešených konfliktoch.

Úlohou peer mediátorov je nakresliť na papier časovú os, na ľavú stranu naznačiť dátum narodenia a na pravú stranu aktuálny dátum. Následne peer mediátor na časovú os kreslí smerom od narodenia vrchy, symbolizujúce pozitívne dni, resp. obdobia ich života a priekopy, signalizujúce obdobia, ktoré nám spôsobili problémy, konflikty, smútok, stres. Následne v diskusii žiaci analyzujú rozdielne životné podmienky a osudy, ktoré mali vplyv na formovanie ich osobnosti.

Podstatou tejto aktivity je, aby sa naučili vnímať, že život každého z nich má svoje pozitívne i negatívne stránky v rôznom čase a že dôvodom mnohých konfliktov v ich živote môžu byť rozdielne životné situácie, v ktorých sa formovali ich postoje. Uvedomia si, že aj ich kamaráti sa niekedy môžu cítiť dobre a niekedy sa môžu cítiť zle a že tieto životné situácie ovplyvňujú aj ich emócie, správanie, konanie.

2.3.3 Komunikácia v záťažových situáciách

Po absolvovaní tém zameraných na príčiny konfliktov a ich vývoj, ďalšie tréningové aktivity posilňujú správanie peer mediátorov v záťažových situáciách. Ako reagovať v situácii, kedy nahromadené emócie nedávajú šancu na zmysluplnú komunikáciu a kedy najrozumnejším riešením je zastavenie komunikácie a dopriatie si oddychu? Čo predstavuje pre mladého človeka záťaž? Čo sú jej zdroje a ako sa záťaž, stres prejavuje na správaní žiaka? Aké sú najčastejšie využívané obranné mechanizmy a čomu nás učia?

Rovesnícky mediátor sa naučí poznávať obranné mechanizmy. Dokáže prerámcovat tému, ak zbadá deštruktívne napätie v rozhovore. Dokáže pretlmočiť sťažnosti. Vie tvoriť objasňujúce otázky a pomenovať záujmy v pozičných výrokoch. Dokáže ustrážiť, aby si sporné strany neskákali do reči, vie ich podporiť v tvorbe vlastných návrhov. Pomáha vyjadriť pocity, myšlienky a priania. Pomocou otázok pomáha zvažovať dôsledky. Je schopný jasne formulovať myšlienky.

Príklad aktivity – Teplota citov

Uvedomiť si silu emócií pri kontakte s rôznymi ľuďmi, všímať si vplyv emócií a blízkych či vzdialených vzťahov na schopnosť predvídania správania, učí aktivita s názvom Teplota citov. Čo prežívame pri vyvolaní spomienok na obľúbeného učiteľa, rodiča, spolužiaka? Čo cítime, ak si spomenieme na učiteľa, ktorý nám veľmi ublížil? Ako prežívame bitku dvoch rovesníkov v prostredí školy? Aké pocity máme, keď si spomenieme na kamaráta, na ktorého sa vieme vždy spoľahnúť, ktorému dôverujeme? Tieto otázky počas aktivity postupne počujú peer mediátori. Oči majú pritom zatvorené a odpovedajú vtedy, keď sa ich lektor, koordinátor jemne dotkne. Vtedy opíšu svoje pocity. Pocity rôznych žiakov môžu byť pritom rôzne. Na záver sa k vysloveným pocitom peer mediátori v diskusiách vrátia.

To, ako veci vnímame, ako ich dokážeme prežívať, závisí od nášho vzťahu k nim. Inak budeme pociťovať konflikt pri stretnutí s osobou, na ktorej nám záleží a inak s osobou, ku ktorej nemáme vytvorený žiaden vzťah. Inak budeme vnímať problémy v domácom prostredí, ktoré je pre nás bezpečím a istotou a inak v prostredí širšieho okolia, kde trávime relatívne málo času. Žiaci pochopia význam i silu vzťahov pre vznik, priebeh a riešenie konfliktnej situácie.

2.3.4 Riešenie konfliktov a mediačný proces

Záverečné stretnutie tréningových aktivít peer mediátorov patrí zvládnutiu mediačného procesu. Ako analyzovať konflikt? Ako vybrať z povedaného dôležité argumenty? Aké sú jednotlivé štádia mediačného procesu? Aké zásady by mal dodržiavať peer mediátor?

Po zvládnutí tréningu peer mediátor vie dotiahnuť spor k jasnému sformulovaniu dohody prijateľnej pre všetkých na základe kompromisu alebo konsenzu. Vie definovať podstatu sporu, na ktorú sa obe sporné strany pozerajú odlišne. Vie samostatne zaznamenávať jednotlivé body dohody. Vie popísať pravidlá mediačného procesu rovesníkov. Vie identifikovať vzájomne otvorené, či skryté útoky, dokáže spájať návrhy, dolaďovať vyjednávaním a konkretizáciou dohody. Snaží sa znižovať napätie medzi spornými stranami.

Príklad aktivity - Vlastník – používateľ – pozorovateľ (živý kruh)

Aktivita začína tým, že peer mediátori do stredu kruhu položia jednu z vecí, ktorá im patrí a ktorú si cenia (pero, usb kľúč,..). Následne si každý účastník tréningu vyberie vec, ktorá mu nepatrí (stane sa jej dočasným držiteľom). Priestor upravíme tak, aby v kruhu stoličiek boli aj dve stoličky oproti sebe, na ktorých budú sedieť vlastník predmetu a jeho dočasný držiteľ. V aktivite sa postupne vystriedajú všetci peer mediátori.

Úlohou držiteľa predmetu je popísať predmet a v rozhovore s vlastníkom predmetu prostredníctvom otázok získať o predmete ďalšie informácie, napr. o nadobudnutí veci, dobe používania, vzťahu k predmetu vlastnenia a pod. Držiteľ predmetu má presvedčiť jeho vlastníka o potrebe jeho darovania. Úlohou vlastníka predmetu je dostať vec od súčasného držiteľa späť. Ostatní účastníci sú v úlohe pozorovateľov. Všímajú si štýl komunikácie, spôsob argumentácie, neverbálne prejavy.

Vyriešenie situácie necháme na sile argumentov oboch diskutujúcich. Zároveň zdôrazníme, že človek môže pod silou argumentov meniť názor a nemusí sa pre zmenu názoru cítiť nepríjemne, či už na jednej alebo druhej strane. Žiaci prostredníctvom aktivít pochopia význam niektorých predmetov pre spolužiakov. Zároveň vo vzájomnej diskusii posilňujú komunikačné zručnosti.

3 Záver

Školská mediácia ponúka nový pohľad na sprostredkovanie súvislostí v otázkach kvality vzťahov medzi učiteľom a žiakom, nadriadeným a podriadeným, učiteľom a rodičom i žiakmi navzájom. Prostredníctvom mediácie tvarujeme zmenu postoja od konfrontácie ku konsenzu. Predchádzame citovým zraneniam, podporujeme sociálne zbližovanie, vytvárame dohody. Mediáciou investujeme do budúcnosti a pravdepodobnosť, že sa budeme musieť zaoberať tým istým konfliktom znova postupne klesá. Ujasňovaním záujmov pestujeme trpezlivosť. Dôvernosťou mediačného procesu stúpa otvorenosť a hľadanie podstaty problému sa javí zreteľnejšie. Skúsme sprostredkovať žiakom mediačnú zručnosť, ktorá posilní ich samostatnosť.

4 Literatúra

• Bednařík, Aleš. 2001. Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. Bratislava : PDCS, 2001. ISBN 80-968095-4-7
• Bieleszová, Dušana. 2012. Školská mediácia. Bratislava : Wolters Kluwer, 2012. 89 s. ISBN 978-80-8078-510-9.
• Bieleszová, Dušana. 2013. Rovesnícka mediácia. Bratislava : Wolters Kluwer, 2013. 97 s. ISBN 978-80-8078-587-1
• Ondrušek, Dušan. Labáth, Vladimír. Tordová, Zuzana. 2005.  Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady. Bratislava : PDCS, 2005. ISBN 80-968934-9-1
• Piovarčiová, Tatiana. Halášová, Daniela. Miháliková, Jana. Balogová, Ľubica. Gogolová Daniela. 2010. Novovynárajúce sa potreby detí na Slovensku – prieskumná štúdia. Bratislava : IUVENTA, 2010. ISBN978-80-8072-102-2.