Rovesnícka mediácia v modelových situáciách v prostredí ZŠ (AMS, Modra)
Školy ako výchovné a vzdelávacie inštitúcie plnia dôležitú úlohu v procese vytvárania životných schém, vrátane tých, ktoré súvisia s riešením konfliktov. Školské prostredie je však poznačené zvýšeným napätím. Vonkajšie prejavy konfliktných vzťahov medzi dospelými sú deťmi prirodzene odpozorované a prijímané ako norma. Dôsledky chýbajúcich zručností môžu byť obrovské. Rovesnícku mediáciu považujeme za efektívny nástroj riešenia konfliktov za predpokladu, že jej začleňovanie bude realizované v súlade s vývinovými osobitosťami žiakov a za podpory pedagógov a rodičov, ktorí tvoria školskú komunitu. V príspevku sa zameriame na aktivity rovesníckej mediácie, definujeme osobitosti rovesníckych vzťahov, rozoberieme si modelové situácie a budeme sa venovať prístupu dospelej autority k úlohe sprievodcu žiakov pri riešení konfliktov.
Prostredie dnešných škôl je poznačené veľkou rôznorodosťou. Na jednej strane sa zvyšuje kvalita tých, ktoré investovali čas aj do zlepšovania medziľudských vzťahov, ale v rovnakej miere vidíme nárast konfliktných situácií tam, kde prirodzenú autoritu lídra školy a jej učiteľov nahrádzajú mocenské hry. V prostredí, ktoré by malo byť pre deti ideálnym „cvičiskom“ vytvárania pozitívnych medziľudských vzťahov v ochranných mantineloch usmernenia dospelých, sa deti stávajú svedkami vyhýbania sa problémom, alebo ich neprimeraného riešenia z pozície sily. Ak si uvedomíme, že komunita rovesníkov sa v určitom veku stáva pre deti najprirodzenejším prostredím zdieľania ich autentických pocitov, tak úloha učiteľa v rovine riešenia konfliktov si žiada zmeniť svoj charakter. Školská a rovesnícka mediácia môže byť cestou, ako naučiť žiakov vytvárať si pevné priateľstvá, a to aj v prostredí rôznorodosti a odlišnosti. Môže byť tiež prípravou na inkluzívne školstvo.
Aké kompetencie budú deti potrebovať v budúcnosti?
Škola by mala byť pre žiaka miestom, kde je mu dovolené robiť chyby a zároveň kde môže hľadať overené spôsoby, ako im predchádzať. V bezpečnom prostredí pod ochrannou rukou prirodzenej autority učiteľa by malo byť žiakom umožnené spoznávať prijateľné i menej prijateľné správanie, vhodný aj menej vhodný spôsob komunikácie, účinné aj málo účinné prvky vzájomného rešpektu, tolerancie. Aká bude budúcnosť dnešných detí? Akú chceme, aby ju mali? Aké kompetencie v nej budú potrebovať?
Vplyv reklamy, marketingových firiem, médií, sociálnych sietí, množstvo informácií na internete priniesli javy, na ktoré súčasná generácia dospelých nebola pripravená. Šikovnosť detí pri využívaní informačno-komunikačnej technológie bez vhodného usmernenia vyvolala nové formy šikanovania. Bežné je používanie vulgarizmov v médiách, medzi politikmi a známymi osobnosťami. Posun tolerancie k takémuto správaniu sa modelovo prenáša aj do komunikačných prejavov mladej generácie. Na sociálnych sieťach sa objavujú trendy pútania pozornosti, mení sa význam intimity, deti sú pružné pri vyhľadávaní informácií, ale nie vždy zvládajú ich rozumnú selekciu. Dej sa odohráva rýchlo, chýba procesné spomalenie spracovania jeho obsahu. Ak nie je posilňovaná trpezlivosť, deti túto hodnotu vypúšťajú zo svojho poľa pôsobnosti a nepovažujú ju za podstatnú. Školské triedy sa stávajú kultúrne, sociálne, ekonomicky rozmanitejšie, no napriek tomu sa zvyšuje tlak na selekciu, ktorý môže vychádzať z obáv, že školské prostredie nie je pripravené odlišnosti zvládať v takej miere, aká by bola žiaduca. Spoliehanie sa na rozhodnutia dospelých môže byť živnou pôdou pre trvalejšie blokovanie skutočných pocitov a straty sebavedomia a kritického myslenia.
Roviny školskej a rovesníckej mediácie
Školskú mediáciu môžeme realizovať najmä v dvoch rovinách. Ako prizvanie mediátora k riešeniu konfliktu a ako ačlenenie mediácie do filozofie školy, jej kultúry.
Prizvanie mediátora k riešeniu konfliktu (sanačná rovina)
Ide o klasickú mimosúdnu činnosť, pri ktorej napríklad riaditeľ školy, resp. učiteľ prizve na riešenie konfliktu mediátora. Mediátor pomáha hľadať príčiny problémovej komunikácie, zredukovať prekážky v komunikácii, nabáda k dohode, usmerňuje proces riešenia konfliktu. Konflikt pritom môže nastať spravidla medzi kolegami, učiteľom a žiakom, učiteľom a rodičom, nadriadeným a podriadeným, zriaďovateľom a riaditeľom školy, radou školy a riaditeľom, ale aj medzi rodičmi žiakov, či samotnými žiakmi.
Prax prináša aj množstvo situácií, kedy sa akýkoľvek problém prioritne rieši podnetmi a sťažnosťami na vyššie kontrolné orgány, a to aj bez komunikácie s dotknutými osobami. V niektorých prípadoch pritom môže ísť iba o nevykomunikovanie si súvislostí, ktoré predchádzali sporu. Praktickým riešením týchto situácií môže byť zakomponovanie mediačnej doložky do vnútorných školských dokumentov. Doložka obsahuje záväzok, že v prípade konfliktu sa sporné strany pokúsia ho riešiť najprv mediačnou cestou na pôde školy. Obsah mediačnej doložky závisí výlučne na dohode a nie je právne vymáhateľný. Môže ale podporiť riešenie konfliktu zmierom.
Začlenenie mediácie do filozofie školy
Potreba stability, vyváženosti v pedagogickom tíme, záujem poskytnúť žiakom vhodný model pre riešenie konfliktov, signál rodičom, že kvalita vzťahov patrí k jej prioritám, môžu byť dôvodom, prečo vedenie školy má záujem prijať mediáciu ako súčasť filozofie tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Ak hovoríme o procese jej začleňovania, máme na mysli predovšetkým scitlivenie pozorovacích schopností a podporovanie zručnosti zvládať problémové situácie úspešne.
Z emailu triednej učiteľky žiakov 6. ročníka (1. časť)
„Dnes sme riešili v triede problémového žiaka. Deti sú z neho vystresované a všetci chcú, aby odišiel. Spísali petíciu za jeho vylúčenie. Rozprávali sme sa o ich pocitoch. Cez prestávky sa snažím byť v triede alebo v jej blízkosti, často všeličo riešim (nadávky, drobné konflikty...), snažím sa, aby sa predchádzalo väčším konfliktom. Viem, že dotyčný chlapec má ťažký život, ale v určitých situáciách ho nemôžem ospravedlniť, má už 12 rokov a musí vedieť rozlišovať dobré od zlého. Budúci týždeň pôjde k psychologičke. Otázne je, či mama bude chcieť s ním chodiť na vyšetrenia. Rodičia ostatných detí mi vyčítajú, že so žiakom nič nerobím. Prišlo mi to veľmi ľúto, pretože nikto nevidí tie telefónne účty, čo mi chodia, ani ten čas, čo po večeroch trávim komunikáciou s rodičmi problémovejších detí. S deťmi v triede komunikujem častejšie, než s mojimi vlastnými, ktoré sú po večeroch ponechané samé na seba, lebo sa venujem školským veciam. Neviem, čo ešte viac by som mohla pre triedu urobiť. Je pravda, že deťom on robí veľakrát zle a denne vymýšľa klamstvá. Je ale pravda aj to, že v triede nemá stáleho kamaráta a cíti odmietanie detí.“
Prístup mediátora ku konfliktným situáciám
Vo všeobecnosti treba pristupovať ku každej konfliktnej situácii individuálne. Treba zvážiť existujúci stav problémového správania, hľadať jeho príčiny a zadefinovať si želaný stav. Každý, aj zdanlivo rovnaký problém v rozdielnom prostredí môže vygenerovať rôzne riešenia. Mediátor, ktorý sa venuje školskej mediácii, potrebuje vedieť, že ak sa na konflikt nepozrie v kontexte reakcií všetkých osôb, ktoré majú vplyv na zmenu správania, jeho závery nemusia viesť k želateľnej zmene z hľadiska dlhodobého významu. Pre úspešné vyriešenie problému a minimalizovanie možnosti jeho recidívy, treba uvažovať v rovine logických dôsledkov konania v čo najväčšom rozsahu a s ohľadom na všetky dotknuté osoby.
Pri riešení konfliktu je vhodné položiť si otázky: Ako konflikt ovplyvňuje správanie a konanie všetkých zainteresovaných osôb? Čo je príčinou nežiaduceho správania? Aký želaný stav chcú aktéri konfliktu dosiahnuť a ako ho môžu dosiahnuť?
Škála správania žiaka, ktorý vyvoláva konflikt, sa môže pohybovať od jemných odtieňov neštandardného až po výrazne rušivé. Žiak môže vyvolávať konflikt tým, že stláča pero, že si do zošita počas výkladu učiteľa kreslí obrázky. Učiteľa môže rozladiť ignorovaním, vykrikovaním, vydávaním rôznych nepríjemných zvukov, môže byť vulgárny, agresívny, môže reagovať neštandardne v dôsledku špecifických vývinových porúch, môže pociťovať zvýšený tlak na výkon, byť prestimulovaný, prežívať náročnejšie obdobie v rodine a v určitom veku môže konfliktným správaním dávať najavo, že ašpiruje na vlastné názory a testuje si ich prijatie v rovesníckej skupine. Pri možnostiach usmerňovania riešenia konfliktu musíme brať do úvahy aj intenzitu týchto prejavov.
Správanie žiaka ovplyvňujú aj jeho rovesníci. Môžu prejavy spolužiaka ignorovať, nevšímať si ich, ale môžu konfliktné správanie dokonca aj vítať, nakoľko je pre nich spestrením inak nudnej vyučovacej hodiny. Deti môžu pociťovať frustráciu, strach, obavy, hnev, mať pocit ohrozenia.
V celom procese je dôležitý postoj triedneho učiteľa, resp. ďalších učiteľov. Frustrovaný učiteľ potrebuje motivovať. Učiteľ, ktorému chýbajú kompetencie zvládať konflikty, sa potrebuje vzdelávať. Učiteľ, ktorý vie pomenovať nežiaduce prejavy žiaka a vie s nimi pracovať, potrebuje podporu vedenia školy, pochvalu, ocenenie, supervíziu.
Mediátor, ktorý rieši konflikt, musí poznať aj postoj rodiča k vzniknutej problémovej situácii. Rodič sa môže vyhýbať stretnutiam s triednym učiteľom, riaditeľom školy, môže byť dokonca agresívny, ale aj sklamaný prístupom školy k riešeniu konfliktov v triedach. Príčinou nespolupracujúceho správania rodiča môže byť nezvládanie výchovy, pretrvávajúce problémy v partnerskom vzťahu, zvýšený tlak na výkon v práci, vytesnenie dôležitosti výchovy zo svojich priorít, stres. Dôvodom nezáujmu môže byť nesúhlas s postojom niektorých učiteľov, nedodržanie dohôd z ich strany.
Autoritou, ktorej reakcia je podstatná, je riaditeľ školy. Môže reagovať pokojne, byť učiteľovi oporou, poskytnúť usmernenie, konzultáciu, kontakty na odborníkov. V komunikácii medzi rodičom a učiteľom môže pôsobiť ako mediátor, ktorý zmierňuje napätie, usmerňuje proces diskusie smerujúci k vzájomnej dohode. Môže sa tváriť, že sa ho problém netýka a môže byť natoľko vyťažený byrokraciou, že stráca prehľad o zhoršujúcej sa klíme.
V celom procese si treba uvedomiť postavenie mediátora. Mediátor neposkytuje odpovede, ale môže klásť dôležité otázky. Jeho úlohou je podnecovať smerovanie k dohode správnym smerom, ukazovať možnosti, rôzne riešenia, uľahčovať komunikáciu, tlmiť napätie, pracovať s emóciami, obrannými mechanizmami, usmerňovať proces riešenia konfliktov. Mediátor, ktorý sa venuje školskej mediácii a vie pracovať s deťmi školského veku, môže pod dohode s učiteľom realizovať aj niekoľko aktivít na podporu riešenia konfliktov priamo so skupinou detí, pričom učiteľ je prítomný v triede ako významný pozorovateľ správania svojich zverencov. Všíma si, ako jeho žiaci komunikujú, čo robia, ako sa správajú, ako reagujú na pokyny, kto je prirodzeným lídrom v rovesníckej skupine, kto sa radšej nechá viesť, ako sa menia nálady, čo ich mení. Následne učiteľ s mediátorom svoje postrehy z mediačných aktivít rozoberie, zhodnotí a spoločne pripravia riešenia, ktoré pomôžu zlepšovať vzťahy v triede, napríklad podnieti medzi žiakmi diskusiu o triednych pravidlách, ich dôležitosti a opodstatnenosti.
Dôležitá je aj spolupráca s odborníkmi (psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, sociálnymi pracovníkmi), ktorí vedia z hľadiska svojho pôsobenia pripraviť účinné stratégie na podporu zmien v správaní.
Nezanedbateľnou však ostáva aj podpora triednemu učiteľovi. Dôležitú úlohu tu zohráva riaditeľ školy, jeho kolegovia, alebo človek, ktorému triedny učiteľ dôveruje a ktorý mu umožní spracovať obranné mechanizmy a emócie tak, aby učiteľ záťažovú situáciu zvládol úspešne, a nie na úkor kvality života vlastnej rodiny a vlastných detí.
Z e mailu emailu triednej učiteľky s odstupom jedného a pol roka – II. časť
„Najväčšiu zmenu v správaní u detí v triede som zaznamenala práve u tohto žiaka. V piatom ročníku bol "postrachom" pre spolužiakov aj nespolužiakov a veľa detí sa ho vyslovene bálo. Mal neprimerané správanie aj voči učiteľom. Prvé dva-tri mesiace v šiestom ročníku nemal ideálne správanie, ale postupne sa premieňal z konfliktného a agresívneho chlapca na pokojného. Po dlhšom čase mal v tomto polroku jednotku zo správania. Keď som volala jeho mamine, že ho chcem pochváliť, nechcela tomu veriť. Samozrejme, tichučké dieťa z neho nikdy nebude, niekedy ho musím napomenúť, ale tie míľové kroky, aké urobil, si neskutočne cením. Veľmi sa mi páči, že ho medzi seba prijali všetky deti, hoci na začiatku 6. ročníka ho veľa detí nemalo rado. Na facebooku nedávno jeho spolužiak pri reakcii na jeho fotku (žiaci iného ročníka sa mu tam posmievali) napísal, že "čo majú proti nemu, veď je to úplne normálny chalan."
Čím môže byť mediácia v prostredí školy ovplyvňovaná?
Mediácia môže byť ovplyvňovaná cieľovou skupinou. Inak sa budú správať rovesníci v školách, kde majú strach zo šikanovania a rozdielne budú reagovať žiaci, ktorých súčasťou kultúry školy je aktívny odpor voči tomuto neduhu. Dôležitý je aj vek účastníkov konfliktu. Komunikácia žiaka 1. stupňa bude iná ako diskusie študentov strednej školy. Riešenie konfliktu ovplyvňuje aj dynamika skupiny a štádium konfliktu. Ak sme súčasťou triedy silných individualít, musíme voliť iné stratégie prekonávania problémov, ako v triede, kde sa udomácnila ľahostajnosť, poddajnosť. Veľký vplyv na úspešnosť riešenia konfliktov v triedach má postoj dospelých autorít − riaditeľa školy, učiteľov. Ak rovesnícky mediátor bude zo svojho pohľadu vnímať dôležitosť vyriešenia problému žiakmi a učiteľ do tohto procesu vstúpi nevhodným rozhodnutím z pozície moci, rovesnícka mediácia začne strácať na svojom význame. Mediáciu bude ovplyvňovať aj konkrétna situácia. Iné konanie sa očakáva vtedy, keď spolužiaci nevedia nájsť zhodu na termíne výletu a inak bude prebiehať ich komunikácia pred písomkami. V neposlednom rade do procesu mediácie vstupuje aj momentálna nálada detí.
Program mediácie v školách
Prvým krokom zavedenia mediácie do škôl je oboznámenie pedagogických a odborných zamestnancov školy, prípadne rodičov s jej významom a jednotlivými etapami, napr. formou prezentácie, resp. tréningových aktivít zameraných na scitlivenie pozorovacích schopností k prejavom správania žiakov, učiteľov, rodičov, ale aj k poznaniu vlastných reakcií v konfliktných situáciách. Ideálne je, ak riešenie konfliktov je aj jednou z obsahových tém zasadnutia metodických orgánov školy, napr. predmetovej komisie s výchovným zameraním. Školský koordinátor mediácie v spolupráci s certifikovaným mediátorom prevezme na seba zodpovednosť za proces začleňovania programu. Následne, počas tréningových aktivít s rovesníckymi mediátormi pracujú spolu so skupinou detí, ideálne 4. až 9. ročníka, ktoré prejavili záujem a zároveň splnili podmienky účasti na programe, ktoré boli prediskutované v tíme pedagógov (predmetová komisia), ale aj v tíme žiakov (žiacky parlament). Tréning môže prebiehať v dvoch až štyroch fázach s odstupom približne dvoch týždňov od každej fázy. Dvojtýždňové obdobie je prechodovým časom, kedy si žiaci vedú denník pozorovateľa s cieľom lepšej identifikácie problémov v triedach. Počas tréningu si osvoja zručnosti, ktoré im pomôžu riešiť konflikty a skvalitňovať vzťahy v triedach.
Témy výcviku by mali zohľadňovať cieľovú skupinu, najčastejšie sa vyskytujúce predmety sporov, vek, špecifickosť prostredia, zameranie školského vzdelávacieho programu. V praxi sa nám osvedčili štyri ťažiskové témy
- Konflikty a ich príčiny
- Fázy vývoja konfliktu
- Komunikácia v záťažových situáciách
- Riešenie konfliktov.
Konflikty a ich príčiny − Cieľom tréningových aktivít je získať odpovede na otázky: Čo je konflikt? Aké druhy konfliktov poznáme? Aké sú najčastejšie témy konfliktných situácií v školách? Čo je zdrojom konfliktov? Po absolvovaní tréningu rovesnícki mediátori sú schopní pomenovať najčastejšie sa vyskytujúce problémy, miesta výskytu konfliktných situácií.
Fázy vývoja konfliktu − Ako sa správame v štádiu výskytu prvých náznakov rozdielnych názorov? Čo je dôležité si uvedomiť? Ako je vhodné reagovať? Kedy prichádza k polarizácii názorov? Kedy ešte vieme uznať názor oponenta? Aké problémy prináša vzájomné odcudzenie? Kedy hovoríme o deštruktívnych účinkoch konfliktu? Ako zareagovať, keď prichádzajú údery pod pás? Ako sa na správaní odrazí ľahostajnosť k riešeniu konfliktov? Po absolvovaní druhej časti tréningu žiaci dokážu identifikovať východiskové podmienky pre začatie mediácie (vplyv prostredia, štádium konfliktu, emócie a pod.), vnímajú úzkosť, nepriateľstvo, frustráciu, vycítia, kedy sa konflikt stáva otvoreným, pomáhajú formulovať pocity, záujmy, vedia pomenovať pozitívne aj negatívne emócie spojené s konfliktom.
Komunikácia v záťažových situáciách − Čo predstavuje pre mladého človeka záťaž? Čo sú jej zdroje a ako sa záťaž prejavuje na správaní žiaka? Aké sú najčastejšie využívané obranné mechanizmy a čomu nás učia? Rovesnícky mediátor dokáže prerámcovat tému, ak zbadá deštruktívne napätie v rozhovore, pretlmočiť sťažnosti, vie tvoriť objasňujúce otázky a pomenovať záujmy. Ustráži, aby si spolužiaci neskákali do reči, pomáha vyjadriť pocity, myšlienky, priania., zvažovať dôsledky. Je schopný jasne formulovať myšlienky.
Riešenie konfliktov a mediačný proces − Záverečné stretnutie tréningových aktivít patrí zvládnutiu mediačného procesu. Ako analyzovať konflikt? Aké sú jednotlivé štádia mediačného procesu? Aké zásady by mal dodržiavať rovesnícky mediátor? Po zvládnutí tréningu žiak vie tvoriť dohody, rozumie pravidlám mediačného procesu, vie identifikovať vzájomne otvorené, či skryté útoky, dokáže spájať návrhy, dolaďovať vyjednávania a konkretizovať dohody. Snaží sa znižovať napätie medzi spornými stranami.
Súčasťou záverečných aktivít je vytvorenie plánu udržateľnosti mediácie v prostredí školy. Patrí tu napr. zadefinovanie možností kontaktovania rovesníckych mediátorov spolužiakmi (e-mail, sociálna sieť, kontaktná schránka), pravidelné mesačné rozhlasové vysielanie k aktuálnym témam (hádky v triede, zvýšená záťaž pred písomkou…), príspevky na webovej stránke školy, vytvorenie nástenky mediačných aktivít, facebookovej diskusnej skupiny rovesníckych mediátorov, besedy, diskusie na rôzne témy, ktoré trápia žiakov so zaujímavými odborníkmi.
Čo očakávajú rovesnícki mediátori od mediácie?
„Zlepšíme si zručnosti v riešení konfliktov, budeme schopní robiť správne rozhodnutia, budeme vedieť byť na oboch stranách, zlepšíme si komunikáciu pri riešení konfliktov, nebudeme sa hádať, vyriešime konflikty po dobrom, budeme múdrejší, zlepšíme si vzťahy v triede, zlepšíme vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, naučíme sa spolupracovať, naučíme sa zvládať rôzne situácie, naučíme sa spolupracovať v skupine.“ (rovesnícki mediátori, ZŠ Sv. Cyrila a Metoda, Košice)
Výber rovesníckych tém nemôže byť vecou náhody. Musí mu predchádzať analýza prostredia. Témy by mali zohľadňovať cieľovú skupinu, najčastejšie sa vyskytujúce predmety sporov, vek, špecifickosť prostredia, zameranie školského vzdelávacieho programu.
Význam rovesníckej mediácie
Rovesnícka mediácia učí tolerancii. Rôzne javy môžu mať pre každého z nás iný význam. Ten môže byť ovplyvnený výchovou, temperamentom, skúsenosťou, zásadami a normami, ktoré sme do života prijali. Mediácia privádza žiakov k schopnosti vnímať veci z rôznych uhlov pohľadu. Ujasňovanie postojov je vecou trpezlivého vysvetľovania, dopĺňania myšlienok, zdôvodňovania, argumentácie, preformulovania výrokov, ktoré vyvolávajú negatívne emócie. Pestuje zručnosť dopriať rozhodnutiam čas. Zdieľaním pocitov, ktoré vyvolali určitý postoj, vnáša do komunikácie prvok rešpektu a úcty, pomáha chápať vzájomné odlišnosti. Ak je riešenie dohôd v rukách rovesníkov, žiaci sú ochotnejší prijímať zodpovednosť za ich napĺňanie, žiak vstupuje do procesu mediácie s dôverou, čím stúpa šanca na väčšiu otvorenosť v prejavoch. Mediácia dáva žiakom priestor pochopiť vlastné emócie v kontakte s emóciami iných, učí primeraným reakciám, ktoré zohľadňujú štádium konfliktu, jeho intenzitu, vedie k spracovaniu emócií, ku kritickému mysleniu, k tvorbe otázok, k aktívnemu počúvaniu, učí samostatnosti. Vďaka mediácii majú deti väčšiu potrebu zdieľať spoločné témy a diskutovať aj o tých, ktoré by ich mohli zdanlivo rozdeľovať. Rovesnícka mediácia zlepšuje atmosféru v škole. Ukotvenie schopnosti riešiť problém mediačnou cestou nie je vecou náhody, ale trpezlivého vysvetľovania. Jej výsledky sa objavia v podobe menšieho počtu konfliktných situácií, ktoré by musel riešiť učiteľ. Nie je možné realizovať vyučovanie v čase, kedy je sústredenosť žiakov rozptýlená a učiteľ musí venovať pozornosť riešeniu konfliktov v triede. Ak si žiaci osvoja zručnosti rovesníckej mediácie, riešenie jednoduchých konfliktov zvládnu bez zásahu učiteľa. Mediácia zlepšuje aj vzťahy medzi dospelými. Triedni učitelia zvyknú byť citliví na kritiku svojej triedy. Nezriedka majú potrebu obhajovať „svojich“ žiakov, čím dochádza aj ku kolegiálnym sporom. Mediácia pomáha vnímať konflikty ako prirodzenú súčasť života.
Záver
Deti potrebujú cítiť zodpovednosť za spoločnosť, v ktorej žijú. Aby ju cítili, musia sa na jej vytváraní aj podieľať, musia vedieť, že ich slovo je vypočuté, ich názor je braný vážne a konflikt je len príležitosťou, ako sa naučiť chápať svet iných.
„Rovesnícka mediácia ma ako človeka, veľmi ovplyvnila. Zistila som, ako veľmi ma baví práca s ľuďmi, ako veľmi sa mi páči, keď viem komukoľvek pomôcť v situácii, keď to potrebuje. Už viem, že je dôležité zaujímať sa o ľudí okolo seba. Dúfam, že rovesnícka mediácia na školách bude v budúcnosti veľkým prínosom. U nás funguje už 2 roky. Veci sa nemenia zo dňa na deň, ale je skvelé vidieť ako napredujeme. Pri riešení konfliktov si často neuvedomujem, že viem kamarátovi pomôcť preto, že som absolvovala toto školenie. Niečo na tom však bude, kedže sa na mňa začínajú so svojimi problémami obracať častejšie. Myslím, že nielen násťroční, ale aj dospeláci dokážu oceniť pomoc nezaujatého človeka a jeho nadhľad pri riešení sporov.“(Sára Haščáková, rovesnícka mediátorka, ZŠ Park Angelinum, Košice)
Monografia
- BEDNŘÍK, Aleš. 2001. Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. Bratislava : PDCS, 2001. ISBN 80-968095-4-7
- BIELESZOVA, Dušana. 2013. Rovesnícka mediácia. Bratislava : Wolters Kluwer, 2013. 97 s. ISBN 978-80-8078-587-1
- BIELESZOVA, Dušana. 2014. Školská a rovesnícka mediácia ako súčasť preventívneho programu škôl. In: Kováč a kol. 2014. Aktuálne výzvy a perspektívy v mediácii. AMS : Bratislava, 2014. ISBN978-80-971616-0-6
- ONDRUŠEK, Dušan. LABÁTH, Vladimír. TORDOVÁ, Zuzana. 2005. Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady. Bratislava : PDCS, 2005. ISBN 80-968934-9-1
- PIOVARČIOVÁ, Tatiana. HALÁŠOVÁ, Daniela. MIHÁLIKOVÁ, Jana. BALOGOVÁ, Ľubica. GOGOLOVÁ, Daniela. 2010. Novovynárajúce sa potreby detí na Slovensku – prieskumná štúdia. Bratislava : IUVENTA, 2010. ISBN978-80-8072-102-2.