Tréning mediačných zručností v SŠI v Prakovciach

Tréning mediačných zručností v Spojenej škole internátnej v Prakovciach bol v poradí druhým tréningom určeným pedagogickým zamestnancom školy - učiteľom, vychovávateľom, majstrom odborného výcviku aj asistentom učiteľa. 

Stres z úvodného spoznávania sa sme prekonali na predchádzajúcom workshope v roku 2016 a z tohto dôvodu sme rovno mohli nadviazať na aktivity, klímu aj skúsenosti z predošlých rokov. Obsah tréningových aktivít sme zamerali na rozvoj mediačných zručností pedagogických zamestnancov nielen v rámci pôsobenia na žiakov, ale aj s ohľadom na vzťahy vnútri tímu. 

Sprevádzalo nás 5 dôležitých myšlienok z filmu Obyčajná tvár: 

1. Je dôležité zastať sa niekoho, kto to potrebuje.
2. Je dôležité poznať seba samého aj poznať iných. 
3. Treba si všímať každého žiaka, každého kolegu, nielen toho, kto niečim vyniká, alebo je niečím iný.
4. Treba sa naučiť citlivo usmerňovať konflikt.
5. Ak potrebuješ pomoc, nie si tu sám.

Každá myšlienka bola doplnená konkrétnymi aktivitami, ktoré pedagogickí zamestnanci riešili v skupinách a ich hlavným zámerom bolo, vedieť sa dohodnúť.

Využili brainstorming, diskusiu v skupinách, prácu s argumentami/protiargumentami, učili sa vnímať vplyv štýlu rozhodovania na výsledok rozhodnutia. Spoznávali nielen po profesionálnej stránke, ale aj po stránke ľudskej. Ako sa formoval ich názor? Čo ich ovplyvňovalo? Ako prekonávali životné prekážky? Ako získavali vnútorný pokoj? Ako spracovávali konflikt? Ako sa vyrovnávali s neúspechmi?.

Atmosféra na stretnutí bola veľmi príjemná, vzájomná dôvera ľudí v tíme im dovolila diskutovať aj o náročných témach. 

Poznámka na záver:  Rozhovor s pánom šoférom/údržbárom

Pán šofér vraví: „...viezol som žiačky na súťaž, také šikovné sú dievčatá... počas prestávky si išli pre jedlo a priniesli mi, že "..aj vám sme priniesli, ujo.“  V inej časti debaty pokračuje: „ Ale aj dohovorím deťom, keď vidím, že niečo zle robia. "Nehanbíš sa?", im poviem. "Vieš, že ti pani učiteľka chce dobre?"  „A teraz máte ešte veľa rozvážať autom?“, pýtam sa ja. „Nie, teraz sa prezlečiem do montérok a už mám ďalšiu robotu, ktorú pani riaditeľka kázala. 

Aktívna prítomnosť týchto nepedagogických zamestnancov (a spomenuli ich pedagógovia pri jednej z aktivít, uvedomujúc si ich dôležitosť) je veľkou pomocou pri vytváraní kultúry školy, ale aj modelu vzťahov, ktoré si ďalej v sebe nesú žiaci k iným. Prísť do školy lektorovať témy, ktoré sa týkajú vzťahov znamená zaujímať sa o ľudí, ktorí v nej trávia čas. Ja som za každý takýto rozhovor rada.

Dušana Bieleszová