Stredoškoláci z Nižnej v úlohe letorov
16.09.2016 08:57„Ja som bola v skupine s chalanom. Pracovalo sa mi s ním výborne, lebo sme sa vedeli doplniť a mali sme to podelené medzi sebou. Predtým, ako sme tam išli, sme si všetko pripravili a premysleli. Mali sme obavy, ako to príjmu, či budú ochotní pracovať... a či nebudeme mať trému... Vysvetlili sme im, kto sme, čo chceme. Spočiatku vyzerali neochotne a znudene, ale postupne sa začali zapájať. Nemali sme veľa úloh, kde pracovali individuálne, ale skor skupinové práce. Bola pri nás aj ich triedna, tak nám občas trošku pomohla :-) . Celkovo to dopadlo, myslím, dobre, je ešte čo doladovať, ale skúsenosť to bola výborná“. rovesnícka mediátorka, 4. ročník Spojená škola, Nižná
„Dáme len to, čo je vo vás.“ Počas tréningových aktivít používame často túto vetu zdôrazňujúc potenciál skupiny a príležitosť rovesníckych mediátorov využiť to, čo je v nich. Keď rovesnícki mediátori spoznajú svoje silné stránky, aj dôležitosť vzájomného dopĺňania sa, ktorú im umožňuje ich rozdielnosť, pocit vnútorného pokoja aj v napätých situáciách sa dostaví. Krok po kroku, ako v prípade rovesníckych mediátorov, mladých ľudí zo Spojenej školy v Nižnej na Orave.
Premieru sprevádzania mladších spolužiakov majú v tomto školskom roku za sebou. Pod vedením pani učiteľky Lešňovskej, si rovesnícki mediátori skúsili, aké to je, odovzdať kúsok svojej skúsenosti ďalej J. Pre prvákov školy pripravili zoznamovací program a v tejto novej úlohe sa snažili zúročiť zručnosti získané počas tréningových aktivít rovesníckej mediácie. Usmerňovali tak proces vzájomného spoznávania sa nových žiakov školy.
Aké boli ich pocity? Ako reagovali prváci? Aká bola atmosféra na stretnutí? (vyjadrenia rovesníckych mediátorov)
- „Mal som isto trému zo začiatku, nevedel som, ako budú reagovať, či nás nebudú ignorovať, alebo odpovedať nejako hlúpo naschvál, ale nič také sa nestalo. Trieda bola super, na otázky odpovedali, zapájali sa. Prinieslo mi to skúsenosti, celkovo som z tohto stretnutia spokojný :)“
- „Ani si neviete predstaviť, aký je môj pocit, že som dokázala vyjsť pred celú triedu a rozprávať, nie to ešte pracovať s prvákmi. Páčilo sa mi, že v skupinke sa našli žiaci, ktorí nikdy spolu ani nerozprávali. ... Popriala som im, aby si užívali krásne štyri roky v našej škole a ešte som ich povzbudila, ak by sa niekto chcel stať jedným z nás. ... bola to moja prvá skúsenosť a dúfam že nie posledná.:D :D :D :D mam dobrý pocit z toho.“
- „Veľmi ma prekvapilo že nás celá trieda počúvala... a spolu s nami sa aj odviazala...na konci sme dokázali triede podať aj celkom dobrý rozhovor, aj vďaka pánovi učiteľovi, ktorý nám dal podporu. Je veľmi náročné prednášať triede plnej chalanov, a vďaka tomuto trochu viac chápem učiteľov. ... prváci sa navzájom spoznali ...panovala teda dobrá atmosféra.“
- „Najskôr som sa bál, ze to dopadne zle, ale nakoniec sme to dotiahli do konca, a to preto, že sme sa so spolužiakom podporovali."
- „Na začiatku sa im zdalo zvláštne, že majú hodinu so staršími žiakmi našej školy, ale po vysvetlení sme sa pustili naplno do úloh. Hneď zo začiatku sme si povšimli pár žiakov, ktorí by mohli narúšať priebeh úloh a tak sme s nimi viac komunikovali. Úlohy sme im upravili na mieru ich záujmom, aby sme ich viac zaujali a aby plne spolupracovali. Spolupracovali absolútne všetci okamžite, hlavne pri neprítomnosti učiteľa a úlohy plnili rýchlejšie, ako sme ich plnili my mediátori. Práca s prvákmi a sa nám páčila a mali sme veľmi pozitívne ohlasy."
Teší ma jedinečnosť týchto mladých ľudí, jedinečnosť každého z nich. Je dôležité, aby o nej vedeli a aby vedeli o sebe navzájom. Ani jeden z nich nie je kópiou toho druhého. Každý pomáha tam, kde je „doma“, metódami, ktoré sú mu vlastné, jazykom, ktorý je mu blízky a s temperamentom, ktorý mu bol daný do vienka – citlivo a s taktom.
———
Späť