Rozhovor s ... Laurou Lukačovičovou

Laura Lukačovičová - bývalá rovesnícka mediátorka ZŠ Záhorácka Malacky. V novom školskom roku sa stane študentkou štáteho gymnázia v Malackách.

Čo Ti rovesnícka mediácia priniesla do života?
Rovesnícka mediácia rozhodne zlepšila moje komunikačné schopnosti, dodala mi sebavedomie a odvahu.Taktiež som spoznala viac ľudí z našej školy. Donedávna sme sa iba obchádzali a občas pozdravili.Teraz sme spolu trávili veľa času, komunikovali spolu, spolupracovali a spoznávali sa. Po našich hodinách som ostala vždy milo prekvapená, ako každý človek dokáže mať na vec iný uhol pohľadu. Naučila ma, že nie každý vidí veci tak ako ja. Každý človek ma iný názor, iný pohľad na vec, iným spôsobom by riešil nejaký problém.V konečnom dôsledku sme každý úplne iný a máme rozdielne názory.Takto vznikajú práve konflikty a nedorozumenia, či hádky. Preto by mal každý jeden z nás vedieť čo je to “kompromis“, lebo všetko je o kompromisoch. Občas treba aj ustúpiť, vypočuť si druhého a zvážiť, či by aj jeho postup mohol byť prospešný pre danú situáciu. Aj za túto vedomosť ďakujem práve rovesníckej mediácií.

Ktoré vlastnosti považuješ za kľúčové pre rovesníckeho mediátora?
Rovesnícky mediátor by mal mať určite odvahu, odvahu za niekym prísť a vypočuť ho, odvahu povedať svoj vlastný názor, odvahu začať riešiť nejaký problém. Ďalšia dôležitá vec je určite vedieť komunikovať. Myslím si, že komunikácia je základom nielen pre rovesníckeho mediátora, ale pre každého jedného človeka. Lebo tichým sedením a prizeraním sa predsa nič nevyriešime a ani nič nedosiahneme. Dôležitá kľúčová vlastnosť je určite aj trpezlivosť, pozornosť a byť dobrým poslucháčom.

Aké konflikty najčastejšie vznikajú v školskom prostredí?
Myslím si, že jednoznačne závisť. Je samozrejmé, že nie každý rodič si môže dovoliť kupovať svojím deťom značkové oblečenie a nové “trendy”kúsky.V triede tak vzniká závisť. Od toho sa odvíja šikana od žiakov napríklad z bohatých rodín. Výsmech je takisto častým problémom. Niekto je pevnejší, nižší, príliš chudý, príliš vysoký. Niekedy mám pocit, že žiaci sa až snažia nájsť nejakú chybu na tom druhom, len aby mohli zaujať pozornosť a vysmievať sa druhým.

Na čo si v súvislosti s našimi stretnutiami spomínaš najviac?
Keď sa povie “rovesnícka mediácia”, vždy si spomeniem v prvom rade na tu úžasnú atmosféru, ktorú sme si dokázali vytvoriť. Ako sme sa dokázali vždy zasmiať a pobaviť, a to nielen s našimi rovesníkmi, ale aj so žiakmi nižších ročníkov. Či som bola siedmačka alebo deviatačka, nikdy som sa v tej spoločnosti necítila ako niekto viac alebo naopak menej. Brala som nás všetkých ako ľudí, ktorí majú právo na svoj názor, či majú 10 alebo 15 rokov. Pamätám sa, ako sme si viac krát vraveli:„Ako sa budeme správať k človeku, tak sa bude správať aj on k nám.” Táto teória sa mi milo vrátila, keď som mala aj ja možnosť stať sa mediátorkou a robiť aj s mojimi úžasnými priateľmi a spolužiakmi aktivity pre deti nižších ročníkov. Pohľad nato, ako si to užívali, bol nezabudnuteľný zážitok. Na záver nám napísali krásne listy o tom čo sa im páčilo najviac. Dostali sme tým milú spätnú väzbu.

19. 8. 2019