Recenzie

20.12.2022 01:01
Bieleszová, D. - Koreňová, S. 2021. Sebariadenie a manažérska etika. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. 188, ISBN 978-80-571-0440-7.
Recenzent: doc. PhDr. Markéta Švamberk Šauerová

Monografie „Sebariadenie manažerská etika v školskom prostredí“ Autorky: Dušana Bieleszová, Soňa Koreňová Autorky předloženého textu si vybraly vysoce aktuální, přitom náročné téma. Jejich dlouhodobé angažování v oblasti osobnostního rozvoje, mediace a etiky, dlouhodobá pedagogická praxe a silná dávka empatie k potřebám cílových skupin, je předurčují k přípravě a napsání publikace, přínosné nejen pro management škol, ale i pro širokou pedagogickou veřejnost. 

Zároveň publikace vznikala, a to je na ní velmi cenné, v průběhu funkčního vzdělávání modulu Sebeřízení a manažerská etika, a tak jsou spolutvůrci obsahu i účastníci vzdělávání, kteří svými myšlenkami, názory a postoji významně přispěli do k ladění skladby textu. 

Nároky na učitele, zejména v řídících pozicích, stále vzrůstají, proto je důležité jim poskytovat nejen dostatek přiměřených informací, ale nabízet i možnosti seberozvoje, podporovat vlastní sebereflexi jako nezbytnou součást neustálé pedagogické evaluace a zároveň respektovat základní parametry etiky (včetně důrazu na společenskou odpovědnost) ve školském prostředí. 

Monografie je velmi dobře strukturována, ucelené kapitoly na sebe logicky navazují. Každá kapitola je následně členěna do dílčích podkapitol, které obsahují nejen teoretické poznatky, ale i zkušenosti z praxe, příklady. Text je vhodně prokládán otázkami k sebereflexi a úkoly, což má významný praktický edukační efekt. 

Kromě dobré struktury textu je třeba vyzdvihnout i velmi dobré seřazení jednotlivých kapitol, které na sebe odborně vhodně navazují a vzájemně se doplňují.

Vysoce oceňuji, že autorky věnují pozornost práci s cíli (tzv. smart cíli), které jsou nezbytným předpokladem efektivního řízení a sebeřízení, přesto je často v praxi i v literatuře tato problematika opomíjena. Vynikající je výběr typu technik z oblasti koučinku a sebeřízení, které autorky zařadily do textu, vhodné je zmínit zejména techniku SWOT analýzy; aktivity pro prevenci prokrastinace; aktivity k rozpoznání vlastní výkonnostní křivky, časových ztrát v řídící praxi a k eliminaci autovyrušení; aktivity k rozvoji tvůrčího přístupu k řešení problémových situací; návrhy přípravy na důležité setkání (včetně celkového důrazu na komunikační a prezentační dovednosti). Všechny uvedené techniky a doporučení významně vedou nejen k vysoké efektivitě řízení a sebeřízení, ale působí celkově pozitivně i na sebeuvědomění jedince a přispívají preventivně k redukci stresu a syndromu vyhoření v pracovním procesu. 

Autorky neopomínají ani významné téma syndromu vyhoření a nabízejí srozumitelně a prakticky popsané metody pro zvládání nadlimitní zátěže. 

Ocenit je nutné i to, že se autorky nevyhýbají problematickému tématu bossingu a mobbingu, přesto, že je řešení těchto situací v praxi velmi obtížné, a někdy i v praxi nepopulární. 

Poslední dvě kapitoly předkládané monografie jsou věnovány manažerské etice a společenské etiketě, obě témata jsou citlivě zpracována a vytváří příjemné prostředí k zamyšlení nad celým textem, současnou praxí, vlastními možnostmi i svým možným vlivem, abychom i my, jako čtenáři, přispěli k budování adekvátní kultury školy i příjemné atmosféry na pracovišti. 

Předložený text zachovává vědeckou serióznost, ale přitom je psán čtivě, svižně – s ohledem na pedagogickou veřejnost, pro kterou je prvotně určen. Text tak nemá jen edukační a motivační rozměr, ale obsahuje i hluboké filozofické poslání. Jak samy autorky uvádějí: „Mít odvahu překonávat překážky, vstupovat do rizika, nechat se unášet nadšením ze znovuobjeveného, je jako zkoušet hloubku řeky, jejíž dno neznáme. I v takových situacích je však důležité stát jednou nohou pevně na zemi. Znamená to pečlivě zvažovat každé rozhodnutí, ověřovat si zdroje, trpělivě analyzovat informace a kriticky se postavit k přehodnocení argumentů, které nám pomohou nejen rozpoznat onu hloubku řeky, ale udrží nás rovněž bezpečně na zemi. K tomu je nezbytné přehodnocení vlastní mocenské pozice na jedné straně, ale i vlastní sklon k poslušnosti na straně druhé a nedovolit, aby nás sociální role vedoucího zaměstnance pohltila. 

Autorky velmi citlivě využívají bohaté odborné zdroje, srozumitelně a vhodně je předkládají čtenářům. Text je příjemně graficky zpracován. 

Považuji vydání této publikace za velmi potřebné nejen pro pedagogickou, ale i laickou veřejnost. Publikaci přeji zdar, čtenářům úspěšné překonávání překážek v edukačním prostředí a autorkám děkuji za obohacující a inspirující publikaci. 

Text plně doporučuji k publikování. 

  • V Praze, 27. 9. 2021 doc. PhDr. Markéta Švamberk Šauerová, Ph.D. 
  • Psycholog, kouč Katedra pedagogiky a psychologie VŠTVS PALESTRA, spol. s r.o. 
  • Gymnázium a Obchodní akademie Pelhřimov

Recenzia: https://obchod.wolterskluwer.sk/sk/sebariadenie-a-manazerska-etika-v-skolskom-prostredi.p5268.html

Bieleszová, D. - Koreňová, S. 2021. Sebariadenie a manažérska etika. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. 188, ISBN 978-80-571-0440-7.
Recenzent: prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

Prof. PhDr. Erich Petlák, CSc., Katedra pedagogiky a špeciálnej pedagogiky, Pedagogická fakulta, Katolícka univerzita, Ružomberok

Na úvod môjho posudku uvediem, že na priebeh a výsledky edukácie nevplýva len to akými metódami a formami sa v škole pracuje. Každý kto sa edukáciou zaoberá vie, že túto prácu ovplyvňuje celý rad činiteľov. Mnohé z nich môžeme označiť ako vonkajšie, napr. spoločnosť, rodina, doceňovanie vzdelávania atď., niektoré by sa dajú charakterizovať ako vnútorné podmienky života škôl, napr. snaha o modernizáciu metód a foriem, ale aj samotného „vnútorného života“ školy. Aj jedna aj druhá oblasť majú mimoriadny vplyv na výsledky edukácie. V istom zmysle a bez bližšieho opisovania uvedieme, že ani jedna stránka nie je dominantná, sú vzájomne podmienené, ba dá sa uvažovať aj o tom, že sa vzájomne dopĺňajú, obohacujú a podporujú. Neosobujem si právo hodnotiť alebo posudzovať, ktorej stránke sa venujeme viacej, prikláňam sa viac k názoru, že akosi viacej sa venujeme, napr. obsahu vzdelávania, inovatívnym metódam a formám v edukácii a pod. Niektoré aspekty života a práce školy, motivujúce činitele pre prácu učiteľa, emocionálne aspekty života učiteľov, kvalita riadenia školy a pod., nechcem povedať, že nám unikajú v analýzach edukácie, no neraz im nevenujeme takú pozornosť akú by si zasluhovali. Uvedené vyplýva ani nie z našich ľudských nedostatkov, ale skôr z toho, že mnohé z načrtnutého považujeme v práci a v živote školy akoby za samozrejmé. Veď, napr. prečo by sme sa mali zaoberať tým, že sa dve pani učiteľky pohádali. Po nejakom čase sa udobria, všetko sa dá „pôvodného stavu“, zabudne sa na to. Čo tam po tom, že možno trpeli obidve kolegyne a možno aj žiaci.

Uvedenými myšlienkami sa dostávam k podstatným myšlienkam môjho posudku. Bez akéhokoľvek nadsadenie konštatujem, že autorky Bieleszová a Koreňová napísali skutočne vynikajú publikáciu, ktorou sa čitateľovi prihovárajú ako ozajstné znalkyne edukačných procesov a aj ako znalkyne školského života učiteľov, riadenia školy a pod. Už na tomto mieste zdôrazním, že publikácia je svojim štýlom spracovania mimoriadne čitateľná a pútavá.

V šiestich kapitolách opisujú vybrané aspekty života školy, resp. procesov vyskytujúcich sa v školách.

1. kapitola Sebapoznanie a poznanie druhých je vlastne akýmsi „nastavením zrkadla“ sebe samému, čo je aj základom vlastného konania a postoja k iným ľuďom. Vo viacerých podkapitolách sú spracované, napr. aspekty sebakontroly, sebanaplnenia,  podstata racionálneho a emocionálneho správania a konania, vplyv pozitívneho a negatívneho zrkadlenia na konanie a správanie sa človeka atď.

2. Organizácia vlastnej práce – 2. kapitola. Už zo samotného názvu kapitoly je zrejmé o čom pojednáva. Autorky tu apelujú na to, aby si človek vedel organizovať a rozložiť nielen úlohy, ale aj čas na iné činnosti. Nabádajú a vysvetľujú v čom spočíva význam dobre organizovanej práce. Vysvetľujú, napr. vplyvy prokrastinácie na prácu a jej výsledky Na druhej strane zasa akcentujú, že dobrá organizácia práce podporuje a rozvíja tvorivosť, nejde teda len o vonkajšie aspekty organizácie práce, ale aj o význam jej vplyvu. Dodávam, že autorky neostávajú len pri všeobecných odporúčaniach, ale v publikácii uvádzajú aj viaceré postupy a prístupy k dobrej organizácii práce.

3. Profesionálna manažérska prezentácia – 3. kapitola. Po prečítaní názvu kapitoly bude čitateľ očakávať poučky alebo nejaké postupy manažovania. Bude však milo prekvapený tým, ako autorky predstavujú manažovanie – nie v poučkách, nie v bodoch, nie v definíciách /čím sú neraz presýtené publikácie/. Profesionálnu manažérsku prezentáciu predstavujú vo viacerých ukážkach a príkladoch komunikácie. Uvedené príklady sú zamerané, napr. na komunikačný reťazec, funkciu rolí, komunikácia „4Ú“ – ústretovosť, útok, únik, úskok, diskusia – jej možnosti, prednosti, úskalia, mediačné zručnosti riadiaceho pracovníka a pod.

4. Rozvoj emocionálnej zrelosti a práca s mocou – 4. kapitola. Uvedená kapitola je akoby pokračovaním predchádzajúcej. Z jej názvu je však zrejmé komu je adresovaná predovšetkým. Autorky v nej komunikáciu a aj viaceré súvisiace aspekty „zasadzujú“ do riadiacej činnosti. S emocionalitou súvisia mnohé aspekty, a preto sa autorky zaoberajú aj stresom a syndrómom vyhorenia. Otvorenosť, úcta, rešpekt. Moc a jej deštruktívne a konštruktívne prejavy. Konštruktívne uplatňovanie moci. – je len výber toho čomu je venovaná táto kapitola. Kapitola má nielen „odborno-naučný charakter“, ale vnímam ju aj ako metodický návod ako pracovať s ľuďmi, aby v školách nebolo zbytočné napätie, nepohoda a pod.

5. Manažérska etika a Spločenská etika – sú 5 a 6 kapitoly posudzovaného rukopisu. Autorky tu vysvetľujú podstatu a význam vzájomného správania sa osôb, vzájomné etické vzťahy, spoločenskú úlohu a zodpovednosť manažmentu, ale aj prístupy k riešeniu etických dilem a konfliktov. Moje vyjadrenie možná nebude celkom presné, ale uvedené záverečné časti piatej kapitoly a celú šiestu kapitolu vnímam ako „manuál“ pre vzájomné dobré správanie sa ľudí v kolektíve a aj v prístupe zo strany vedúcich alebo riaditeľov škôl a pod.

Opísaný text je doplnený piatimi prílohami, ktoré dotvárajú jednotlivé aspekty publikácie.

Pred celkovým záverom môjho posudku uvediem: spracovaný rukopis je spracovaný veľmi čitateľne, pútavo, obsahuje ukážky z reálnej pedagogickej praxe. Autorky vychádzajú z odbornej literatúry viažucej sa k opisovaným oblastiam. Každá kapitola a viaceré podkapitoly sú uvedené veľmi výstižným citátom viažucim sa ku kapitole – to má mimoriadny vypovedací, ale aj motivačný vplyv na čitateľa. Za každou kapitolou je niekoľko otázok, ktoré čitateľa primäjú nielen k uvedomovaniu si prečítaného, ale plnia aj významnú sebareflexívnu úlohu tým, že okrem teórie sa „obracajú aj na prax a skúsenosti čitateľa“.

Celkový záver: Moje stanovisko je zrejmé z vyššie uvedeného textu. Spracovaný rukopis považujem skutočne za mimoriadne prínosný. Jeho prínos vnímam v tom, že autorky spracovali tie oblasti, ktoré mimoriadne pôsobia na edukáciu – život v škole, vzájomné komunikácie učiteľov, vzťahy medzi vedením školy a učiteľmi a pod. – avšak v reálnom živote si ich akosi menej všímame a menej o nich hovoríme. Čitateľnosť textu jeho odbornosť a aj podpora mimoriadne vhodnými citáciami umocňujú jeho kvalitu.

V zmysle uvedeného  O D P O R Ú Č A M skoré knižné vydanie monografie. Vydaná publikácia bude mimoriadne prínosná pre štúdium učiteľov v praxi, pretože sa zameriava na významnú oblasť života školy. Veľa výborných podnetov ponúka aj študentov učiteľstva.

V Ružomberku 9. augusta 2021                                      prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

Recenzia: https://obchod.wolterskluwer.sk/sk/sebariadenie-a-manazerska-etika-v-skolskom-prostredi.p5268.html

Bieleszová, D. 2012. Rovesnícka mediácia. Zmierovanie prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Bratislava: Iura Edition, s. 89, ISBN 978-80-8078-587-1 - Recenzent: prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

Prešlo iba niekoľko mesiacov od vtedy čo som písal recenziu na pozoruhodnú publikáciu autorky „Školská mediácia“ a už sa mi dostala do rúk z jej autorskej dielne ďalšia, nemenej pozoruhodná, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu. Kým v prvej aktérmi mediácie boli učitelia a dospelí, v tejto sú aktérmi mediácie – riešenia konfliktov – samotní žiaci. Svedčí to o istom systémovom prístupe autorky k tejto problematike.

V úvode recenzie využijem slová z úvodu, ktoré veľmi výstižne vyjadrujú poslanie a zameranie publikácie: „Vychádzame z praktických skúseností a z predpokladu, že mnohé zo žiackych konfliktov, ktoré má potrebu riešiť dospelá autorita – učiteľ, rodič, zvládnu za pomoci rovesníckeho mediátora samotní žiaci.“

V zmysle tohto charakterizovania publikácie ju autorka rozdelila do dvoch častí, Sedem kapitol je venovaných teoretický aspektom rovesníckej mediácie a nasledujúce štyri kapitoly obsahujú praktické návody a ukážky riešenia konfliktov.

Už z názvov prvých dvoch kapitol je zrejmé ich zameranie – „Rovesnícka mediácia – definovanie pojmov, princípov a zásad“ a „Rovesnícka mediácia a vplyv rodinného prostredia“. Na základe literárnych prameňov, a aj vlastnej skúsenosti autorka vymedzuje a charakterizuje podstatu rovesníckej mediácie ako spôsob riešenia konfliktov medzi žiakmi ich vlastným pričinením. Okrem opisu možností vzniku žiackych konfliktov autorka správne pripomína, že ak sa v školách včas nepodchytí správanie sa žiakov, napr. agresivita, stane sa súčasťou kultúry. Jednou z možností eliminovania nežiaducich javov je aj rovesnícka komunikácia. Tá umožňuje žiakom a študentom získavať nové sociálne skúsenosti. Za významné treba považovať, že mediácia prináša do škôl viaceré výhody: toleranciu, trpezlivosť, rešpekt, zodpovednosť, dôveru, orientáciu v emóciách, kritické myslenie, samostatnosť, aktívne počúvanie, spoluprácu. Z hľadiska pohľadu učiteľa jej výhody spočívajú v tom, že vedie k spolupráci, šetrí jeho čas, zlepšuje vzťahy medzi žiakmi a vytvára atmosféru dôvery. Princípy rovesníckej mediácie spočívajú v tom, že je menej štruktúrovaná – rôzne spontánne spory, mediátor musí byť flexibilný – včas a správne reagovať, neformálnosť mediácie – prirodzený priebeh komunikácie a prejavov emocionálnosti, otvorenosť – prirodzenosť jednania, jednanie bez bariér, nestálosť emócií – schopnosť sebaovládania, predvídania reagovania na kritiku a pod. V druhej kapitole, ako vyplýva z jej názvu, autorka opisuje rodinu ako vzor pre jednanie žiaka, v nej dieťa poznáva svet a preberá názory na život.

„Cieľové skupiny rovesníckej mediácie“, „Zdieľanie rovesníkov vo virtuálnom svete“, „“Program zavádzania rovesníckej mediácie do škôl“, „Tréning rovesníckych mediátorov“, „Tréningové témy rovesníckej mediácie“ – to sú názvy jednotlivých kapitol, v ktorých autorka opisuje a vysvetľuje oblasti podľa zvolených názvov. Skutočne nie je jednoduché a ľahké v recenzii opísať bohatstvo myšlienok a podnetov, ktoré sú tu v koncentrovanej, ale pritom veľmi čitateľnej a podnetnej forme ponúknuté. Napr. v tretej kapitole sú opísané možné skupiny žiakov, vplyv sociálnych rozdielov a ich dôsledky na správanie sa žiakov, vplyv médií, rizikové skupiny a možný nárast skupín takýchto žiakov, žiaci v hmotne núdzi, ale aj žiaci „prestimulovaní“ – neprimerané požiadavky rodičov na ich výkon a pod. Každá táto skupina si vyžaduje špecifický prístup. Štvrtá kapitola je opisom „digitálnej generácie detí“ – okrem upozornenia na problémové stránky, autorka ponúka aj námety, ako sa stať súčasťou virtuálneho sveta detí – možnosti učiteľa. Odporúča viaceré stratégie prístupu, aby sa virtuálny svet stal komunikačnou možnosťou detí, v ktorej sa budú vedieť orientovať. Veľmi zaujímavá je kapitola zavádzania rovesníckej mediácie do škôl. Dá sa povedať, že ide o istú metodiku danej oblasti – informovanie – brainstorming, formulovanie podmienok výzva na pozície rovesníckych mediátorov, prihláška. O tréningu, resp. príprave na mediáciu vypovedá šiesta kapitola. Autorka vysvetľuje skupinovú dynamiku a jej aspekty, individuálne ciele mediátorov atď. Opis tréningových tém je spracovaný v nasledujúcej kapitole. Pozornosť venuje oblastiam ako sú konflikty a ich príčiny, fázy vývoja konfliktu, štádia konfliktu a možné reakcie, komunikácia v záťažových situáciách, riešenie konfliktov a mediačný proces, a príklady aktivít – motivačné, nácvikové, reflexné.

Ostávajúce časti knihy sú zamerané na praktické aktivity. Autorka ponúka podrobné rozpracovanie možností riešenia konfliktov v štyroch kapitolách, ktoré majú svoju gradáciu: „Konflikty a ich príčiny“, „Fázy vývoja konfliktov“, „Komunikácia v záťažových situáciách“, „Riešenie konfliktov a mediačný proces“. Ku každej z uvedených oblastí, po teoretickej analýze oblasti, autorka ponúka rôzne metódy riešenia – cieľ, metódy a formy, pomôcky, úlohy atď. Opisuje štyridsať stratégií mediácie, ktoré považujem za prínos pre reálne a neformálne uskutočňovanie mediácie v školách. Opísané možnosti považujem skutočne za mimoriadne prínosné, ihneď realizovateľné, bez akýchkoľvek pomôcok či nárokov na zvýšenú prácu.

Považujem za potrebné uviesť citát autorky zo záveru publikácie: „Rovesnícku mediáciu nemožno úspešne včleniť do prostredia školy, ak kultúra školy, ktorú vytvárajú dôležití dospelí, nie je na to pripravená.“ Žiada sa mi dodať – urobme všetko pre to, aby naše školy mali takú kultúru a takú kvalitu, aby boli schopné prijať, resp. včleniť rovesnícku mediáciu. Tieto slová som nenapísal len ako klišé pred záverom. Pozorovanie detí, ich vzájomné komunikovanie a správanie sa voči sebe, šikanovanie v školách a pod., to všetko sú dôvody, aby sme opisovanej oblasti venovali ozajstnú a neformálnu pozornosť.

Ak som v predchádzajúcej recenzii napísal, že „Školská mediácia“ by nemala chýbať v žiadnej učiteľskej knižnici, potom pri tejto publikácii sa priam žiada, zdôraznenie tejto vety. Toto odporúčanie naozaj nie je formálne, ale vychádza z premyslenej obsahovej stránky recenzovanej publikácie, ktorá popri starostlivo vybraných teoretických aspektoch ponúka veľa tvorivých námetov na realizovanie rovesníckej mediácie. Realita dnešných dní nám neraz odhaľuje mnohé deficity v správaní sa ľudí navzájom, nezáujem a ľahostajnosť voči iným, nevraživosť, neochota pomôcť v núdzi, presadiť sa pred iným, niekedy aj nie celkom čestným spôsobom a pod., to všetko sú javy, voči ktorým pedagógovia a škola nemôžu ostávať ľahostajní. Práve rovesnícka mediácia sa môže stať prostriedkom vzájomného porozumenia, prostriedkom pre skvalitňovanie ľudských vzťahov v budúcnosti. To sú dôvody, pre ktoré by každý učiteľ mal siahnuť po tejto publikácii, ba vyjadrím aj myšlienku, že oblasť školskej mediácie by mohla byť významnou súčasťou ďalšieho vzdelávania učiteľov. Veď škola nemá a nemôže kultivovať len kognitívnu stránku osobnosti, ale spolu s ňou aj emocionálnu. A mediácia, práve rovesnícka, môže k tomuto značne prispievať.                                                                          

Bieleszová, D. 2012. Školská mediácia. Riešenie konfliktov a sporov zmierovaním. Bratislava : Iura Edition, s. 89, ISBN 978-80-8078-510-9.

Na úvod recenzie sa mi žiada poznamenať, že už dávnejšie som nepísal recenziu na publikáciu, ktorá by bola tak spätá so životom školy, resp. so životom učiteľov v školách, ako je táto publikácia. Keď som ju prečítal (ako sa hovorí „na dúšok“) hneď som uskutočnil skromnú anketu a pár známych učiteľov som sa spýtal či vedia čo je „školská mediácia“. Respondenti vedeli viac o „meditácii ako o mediácii“, aj preto som sa rozhodol napísať túto recenziu.

Najskôr zrejme treba povedať čo je mediácia. Autorka píše: „Mediácia definovaná v zákone (Zákon č. 420/2004 Z. z. a následne Zákon č. 141/2010 Z. z.)  je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Je to spôsob riešenia sporu, kedy mediátor ako tretia nezávislá a nezaujatá osoba pomáha stranám identifikovať ich záujmy, nabáda ich, aby hľadali spoločné praktické riešenia.“

Po úvodnej kapitole – „Úvod do mediácie“, v ktorej autorka vysvetľuje nielen podstatu, ale aj organizačno-právne aspekty a výhody mediácie (str. 11), ďalšími kapitolami už, obrazne povedané, „vstupuje priamo do škôl“. Priestor recenzie neumožňuje podrobný opis jednotlivých kapitol, a preto podávam istý komplexnejší pohľad na autorkou spracované oblasti. Nasledujúce štyri kapitoly - „Školská mediácia – predmety sporu“, „Skupinové myslenie v pedagogickom tíme“, „Obranné mechanizmy“ a „Kritické rozhovory a nadlimitná záťaž“ – už podľa názvov naznačujú čo je predmetom ich opisu.

Predmetmi sporu môžu byť rôzne oblasti a vzťahy v kolektívoch, napr. nesúlad medzi pracovníkmi, polarizácia názorov na isté oblasti, vyčerpanosť z práce, ale aj náročnosť edukácie vzhľadom na nové javy v školskom prostredí a pod.

Myslenie v pedagogickom tíme môže mať tiež rôzne prejavy. Autorka opisuje reflexiu, teda ako učitelia vnímajú dianie okolo seba, ďalej „groupthink“ – ako istú rezignáciu voči hľadaniu nového v práci školy, čo môže mať zhubné následky pre pedagogický tím, pre jeho tvorivosť.

Pod obrannými mechanizmami autorka opisuje akoby bránenie sa voči niečomu nedobrému, niečomu čo porušuje rovnováhu a pohodu človeka. Obrannými mechanizmami môžu byť „únik“ – akoby odreagovanie sa od vzniknutej situácie, rezignácia, kompenzácia – náročnejší problém „vymeníme“ za menej náročný, pseudoracionalizácia – hľadanie vysvetlenia a zdôvodnenia na svoju obhajobu, nepripúšťame si chybu a pod.

Zrejme v každom kolektíve dochádza ku kritickým rozhovorom, ktoré môžu vychádzať z rôznych príčin, napr. rodinné problémy, zdravotné problémy, prepracovanosť, ale aj nespravodlivosť a pod.

Tieto, ale aj nasledujúce kapitoly sú spracované nielen teoreticky, ale autorka uvádza príklady prejavov vyjadrení, rôznych akoby aj skrytých príčin nesprávneho konania a pod. Najpodstatnejšie je však, a to zvyšuje hodnotu publikácie, že autorka v každej kapitole ponúka rad prístupov, námetov a odporúčaní, ako vzniknuté situácie a prípady riešiť. Uvediem len niektoré: coping – vidieť a hľadať viac príležitostí riešenia vzniknutej situácie, urobenie rozhodnutí v konkrétnom čase, zvládanie emócií a pod. Pozornosť a kladné hodnotenie si zasluhuje tiež, že každá kapitola je ukončená krátkym, ale výstižným upozornením s názvom „Dôležité“. Autorka v tomto „dôležitom“ akcentuje realitu a pripomína vážnosť predchádzajúceho textu v niekoľkých výstižných pripomenutiach. Napr. „Rôzni ľudia robia v rôznych situáciách rôzne rozhodnutia.“... “Odkladáme argumenty na neskoršie obdobie a v kútiku duše si prajeme, aby sa naše rozhodnutia nestali predmetom kritiky. Buďme inovatívni. Zmeňme prístup.“... “Vlastné skúsenosti nemusia byť vždy pravdivé, nemusia platiť pre všetkých, no sú platné v súvislosti s konkrétnou osobou.“ Tieto a ďalšie myšlienky následne podobnejšie rozpisuje. 

Ostávajúce kapitoly sú tiež vstupom do škôl, avšak nie „medzi učiteľov, ale medzi žiakov“. „Mediácia konfliktov detí v ranom veku“, „Žiak so špecifickými potrebami v konflikte“, „Kritické myslenia ako prevencia“, „Rovesnícka mediácia“, „Kyberšikanovanie ako zdroj konfliktov“. Tak ako vyššie aj tu už zo samotných názvov kapitol je zrejmé ich zameranie.

Vo vzťahu k deťom v ranom veku sa v publikácii zdôrazňuje potreba povzbudzovania dieťaťa, a nie kladenie mu „komunikačných rámp“ (str. 39). Nemali by sme bagatelizovať problémy detí, moralizovať a ponižovať ich, bezdôvodne prikazovať a hroziť, zosmiešňovať a pod. Aj deti sa dostávajú do konfliktov, sú súčasťou ich existencie. Dieťaťu by sme mali dopriať možnosť riešiť vzniknuté konfliktné situácie, aby sa naučilo konflikt riešiť konštruktívne.  

 Žiaci so špecifickými potrebami tiež prežívajú v školách viaceré konflikty. Práca učiteľa s týmito žiakmi musí byť veľmi trpezlivá a aj odvážna (s. 46).  „Živé“ deti pravidlá poznajú, ale nedostatočne ich rešpektujú. Preto učiteľ musí stanoviť základné pravidlá správania, doceňovať význam vizuálneho kontaktu, správne organizovať činnosť i v istom časovom slede a pod. Taktiež musí vedieť ako reagovať na zlosť žiakov.

Kritické myslenie je aj predpokladom tvorivosti a rozvoja myslenia žiaka. Učitelia a rodičia musia urobiť všetko pre to, aby podporovali kritické myslenie – odpovedať na otázky, podporovať správne rozhodnutia žiaka a pod. Bez podpory myslenia vyrastá pasívny človek. Mnohé z uvedeného sa vzťahuje aj na rovesnícku mediáciu. Žiaci žijú v dobe, ktorá im popri pozitívach sprostredkúva aj negatívne javy – brutalita, agresivita a pod. Preto by v školách malo byť čo najviac osobnej komunikácie a priamych skúseností. Na str. 55 – 56 autorka vymenúva rad negatívnych prejavov, ktoré sú typické pre ostatné roky. Je však možnosť aspoň čiastočne čeliť týmto negatívnym prejavom reálnymi mediáciami, a to aj s účasťou študentov – „mediátorov“.

Kyberšikanovanie sa, žiaľ, stáva súčasťou nášho života. Autorka v publikácii pojednáva o jeho prejavoch, možnej prevencii, ale aj o možnostiach reagovania na tento novodobý fenomén.

Kapitola „Rodič v úlohe partnera školy“ vysvetľuje ako treba z hľadiska mediácie pracovať s rodičmi. Nemalo by to byť len akési informovanie rodičov, ale spolupráca musí mať istú víziu a sledovanie cieľov rozvoja žiaka.

Na záver recenzie považujem za potrebné uviesť, že publikácia je skutočne veľmi prínosná. Reflektuje súčasný uponáhľaný život, ktorý neobchádza ani školské zborovne a školské triedy, v ktorých sa občas môže vyskytnúť nervozita, neporozumenie si a pod. Predmetná publikácia dáva odpoveď, ako predchádzať týmto javom a ak sa už objavia, ako ich riešiť. Je to publikácia priam predurčená na istú oblasť manažovania školy. Nemala by chýbať v žiadnej učiteľskej knižnici.

Erich Petlák

 

Späť