Miesto mediácie v školách

Hlavnými činiteľmi výchovnovzdelávacieho procesu sú žiak, učiteľ a rodič. Pri ich vzájomnej komunikácii vznikajú zaujímavé, mnohokrát neštandardné situácie. Tie vytvárajú mediačné možnosti a snahu o predchádzanie, alebo o zmierenie konfliktu. Ak hovoríme o školskej mediácii, hovoríme viacerých možnostiach, predovšetkým o rovesníckej mediácii, mediácii v pracovno- právnych vzťahoch, vo vzťahoch medzi kolegami, vo vzťahoch rodič-učiteľ.

Mediácia zo zákona

Svoje miesto v školskom prostredí  má aj mediácia zo zákona. Nepoznáme čísla, koľko pracovnoprávnych sporov skončilo na súde a koľkým sa dalo predísť, ani počet súdnych sporov rodičov a vzdelávacích inštitúcií. Na stránkach ŠŠI sa dozvedáme o dôvodoch sťažností na pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. V prostredí školy sa vytvára nespočetné množstvo interakcií a zároveň potenciálnych konfliktov. Ak je celý pedagogický tím vyzbrojený vedomosťami a schopnosťami viesť mediáciu situácií, ktoré prináša bezpečné školské pracovné prostredie, potom počet potenciálnych konfliktov bude klesať.

Rovesnícka mediácia

Jedným zo špecifík rovesníckej mediácie je snaha naučiť a viesť študentov, k tomu, aby sa naučili riešiť konflikty v chránenom prostredí školy a triedy formou výhra ‒ výhra. Ďalším špecifikom je dobrovoľnosť a istá neformálnosť procesov, prevencia a morálny rozmer prijatých záväzkov a dohôd. Cieľom rovesníckej mediácie je, aby sa žiaci, mediátori naučili počúvať, pozorovať, predvídať a vhodne vstupovať do konfliktu bez toho, aby do situácie musel zasiahnuť učiteľ.

Zručnosti školského mediátora

Školské prostredie poskytuje mnoho vstupov a aj výstupov. Je vysoko interaktívne a reaktívne, vhodné pre mediáciu zo zákona, aj pre rovesnícku mediáciu. Mediátor ako tretia nestranná osoba môže konfliktu predísť, alebo ho pomôcť usmerniť. Mediátor by mal byť nestranný, mal by vidieť v súvislostiach, byť trpezlivý, vnímavý,  dobrý poslucháč, trochu sa vyznať v problematike školstva, vstupovať do prostredia bez predsudkov a mal by byť integrovanou osobnosťou.

Kľúčové schopnosti mediátora v školskom prostredí

1. Mal by mať schopnosť zaobchádzať s neistotou. Vstupom do konfliktu v ktorejkoľvek fáze nevieme odhadnúť, ako sa proces riešenia konfliktu bude vyvíjať. Ak túto vlastnosť mediátor nemá, dochádza k znechuteniu, sklamaniu z očakávaní, k stresovým situáciám, čo prináša do procesu riešenia konfliktu neprofesionalitu a zaujatosť.
2. Mal by byť otvorený voči novým skúsenostiam. Každý konflikt vznikajúci kdekoľvek je unikátny. Niektoré metódy riešenia sa dajú zovšeobecniť, ale napriek tomu je to vždy nová skúsenosť.
3. Mal by neustále poskytovať a prijímať kvalifikovanú spätnú väzbu.Mediačný proces poskytuje širokú paletu riešení jedného konfliktu. Ak je mediátor prístupný poskytnúť, ale aj prijať kvalifikovanú spätnú väzbu, jeho autorita bude stúpať a jeho umenie riešiť konflikty sa bude zdokonaľovať.
4. Mal by sa naučiť zaobchádzať s vlastnými pocitmi a pocitmi iných. V procese mediácie mnohokrát vychádzajú navonok dlho potlačované emócie, alebo je konflikt emočne náročný pre mediátora. Táto vlastnosť je potrebná na to, aby u mediátora nedošlo k skorému vyhoreniu.
5. Mal by mať schopnosť vnímať a prijímať rozdiely ako obohatenie a nie ohrozenie. Stránky vstupujúce do konfliktu poskytujú pre cvičenie si tejto vlastnosti vždy dostatok priestoru.
6. Mal by mať ochotu stále sa učiť.Nové trendy, poznatky, situácie a z toho vznikajúce konflikty si vyžadujú neustále štúdium, aby jeho výkon mohol byť profesionálny a aby bol rešpektovaný vzájomný vzťah úcty, dôstojnosti a potrieb človeka. Mediátor v školskom prostredí by mal plniť svoju úlohu v znížení stresujúcich situácií v pracovnom prostredí, ktoré je samo o sebe veľmi náročné na zvládanie stresových situácií.

Prvky mediácie v dokumentoch školy

V súčasnosti má mediácia v školách dobrovoľný a nekoncepčný charakter. Obsahovo môžeme badať prvky mediácie v predmetoch občianska náuka, etická výchova, náboženská výchova, mediálna výchova, výchova k manželstvu a v našom prostredí aj v predmete poznaj a ži.  Koncepčne môžeme hovoriť o „Stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike“. Usmernenia nie sú. Tak ako sa mení koncept detstva, reagujú vzdelávacie inštitúcie na potreby detí. V školskom systéme vidíme potrebu zmeny prístupov nie len v obsahovej časti, ale aj vo výchovnej časti vzdelávacieho procesu. Keďže v súčasnosti je školská mediácia vo svojich začiatkoch, je na každom lídrovi školy, či  bude schopný a ochotný prizývať mediátora do konfliktov vznikajúcich v školách a či bude ochotný riadiť proces tak, aby mohol vzniknúť systém rovesníckej mediácie na škole a študenti by mali tak možnosť rozvíjať svoje mediačné zručnosti a upokojovať výchovno-vyučovací proces vlastným vstupmi bez zásahu učiteľa.

V školskej praxi často dochádza medzi žiakom, učiteľom a rodičom k nedorozumeniam len preto, lebo zlyháva komunikácia. Vedie to k vzájomným slovným, alebo aj fyzickým útokom, stupňuje sa napätie a nezvládnuté emócie. Účastníci konfliktu nemajú dostatočné zručnosti, ktoré by boli adekvátnou odpoveďou na zmiernenie napätia. Komunikácia potom prebieha formou útokov, alebo manipulácie.

V roku 2013 sme začali s realizáciou projektu „Bezpečne pre nás, bezpečne s nami“, ktorý obsahoval základy mediácie a výcvik všetkých učiteľov a aj neskôr žiakov. Bolo zaujímavé sledovať ako učitelia menili svoj pohľad na komunikáciu so žiakom (napr. voľba partnerského prístupu), alebo ako dochádzalo ku zmene postojov vo vzťahu ku komunikácii s rodičom (nastavenie hraníc, určenie komunikačného cieľa, kladenie otázok ). Aby sa dosiahol žiadaný efekt je dobré, ak sa pri realizácii mediačného projektu postupuje tímovo. 

Motiváciou pre realizáciu rovesníckej mediácie na našej škole bolo niekoľko dôvodov: naučiť učiteľov a žiakov pravidlá a metodiku mediačných rozhovorov,poskytnúť žiakom dostatok osobnej komunikácie a priamych skúseností,podporiť preventívny systém na škole,kultivovať kultúru školy,podporovať kvalitný hodnotový systém školy.

Na pravidelných stretnutiach so školským koordinátorom mediácie rovesnícki mediátori konzultujú svoje postrehy, úspechy aj neúspechy. Stáva sa, že niektorí svoju pozíciu mediátora nezvládnu a z procesu odstúpia, ale zaujímavejší sú tí, ktorí pôsobia dlhšie. Ich prirodzená autorita stúpa, atmosféra v triede  sa upokojuje, dochádza k rozvoju mediačných schopností a žiak získava kompetencie pre život.

Ak sa pozrieme na dieťa a sme schopní ho vnímať v jeho perspektíve a vývoji, žiadna investícia do jeho vzdelávania a výchovy nebude zbytočná. Nevieme, koľko konfliktov sa vstupom mediátora (učiteľa, žiaka) vyriešilo, alebo im predišlo. Len vieme, čo mediácia prináša – pokojnú a tvorivú atmosféru, posilňovanie vzťahov, hodnôt a vzájomný rešpekt a úctu. Na ceste školskej mediácie odporúčame tri piliere, o ktoré by sa začínajúce inštitúcie mohli oprieť. Sú to - tímové myslenie a spoločné hodnoty školy, osobný príklad, ochota a odvaha šíriť myšlienky mediácie vo svojom okolí.

Zoznam bibliografických odkazov

1. - Bednařík, A., 2001: Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. PDCS: Bratislava, 2001. ISBN 80-968095-4-7.                                                                                                               
2. - Bieleszová, D.,2012: Školská mediácia. Riešenie konfliktov a sporov zmierovaním. IURA EDITION, Bratislava, 2012. ISBN 978-80-8078-510-9
3. - Piovarčiová, T., Halášová, D., D.Miháliková, J., Balogová, Ľ., Gogolová, D., 2010: Novovynárajúce sa potreby detí na Slovensku – prieskumná štúdia. 
4.   IUVENTA: Bratislava, 2010. ISBN 978-80-8072-102-2
5. - Elektronické zdroje: www.skolska-mediacia.sk, www.eduworld.sk, www. zodpovedne.sk, www.codetipotrebuju.sk.
6.  
7. Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/miesto-mediacie-v-skolach.zs-552.html